¿o ak sny nie sú mystická hádanka, ale ¿ivé laboratórium mysle? V diele ¿Spánok a sny“ Alfred Maury, priekopník experimentálnej psychológie v 19. storo¿í, uskuto¿¿uje fascinujúce skúmanie toho, ¿o sa deje, ke¿ vedomie slabne: geneza snov, usporiadanie obrazov, úloha pamäti, hypnagogické ilúzie, no¿né mory, námesa¿nos¿, extáza, hypnotizmus, opojenie, delírium... Ni¿ nie je ponechané náhode. Ako neúnavný pozorovate¿ seba samého Maury znásobuje experimenty a presné záznamy (vyvolané prebudenia, zmyslové podnety po¿as spánku, kore¿pondencie medzi reálnymi vnemami a snovými scénami), aby rozobral mechaniku snívania a jej úzke väzby na telo, zmysly a pamä¿. Ako stránky postupne odha¿ujú svoj obsah, hranice medzi snom, ¿ialenstvom a genialitou sa stierajú: myse¿ asociuje prostredníctvom asonancie, zosil¿uje dojmy, vytvára uverite¿né halucinácie a niekedy odha¿uje zabudnuté spomienky. Jasné, metodické a ¿asto prekvapivé, toto klasické dielo uvádza do dialógu psychológiu, fyziológiu a pútavé svedectvá. Pre ka¿dého, kto sa pýta na predstavivos¿, vedomie alebo záhady noci, ide o fundamentálne, odvá¿ne a nápadne moderné dielo - ktoré má by¿ vnímané ako vedecké a intímne dobrodru¿stvo, v ktorom sa sen u¿í hovori¿.