Document from the year 2008 in the subject Didactics - Common Didactics, Educational Objectives, Methods, grade: "-", Pedagogická fakulta Nitra - Slowakei, language: Slovak, abstract: Pojem výchovno-vzdelávací proces nás nabáda k tomu, aby sme ho chápali len ako činnosť zameranú na výchovu a vzdelávanie. To za staršie, klasické chápanie – žiaci chodia do školy, aby získali nové vedomosti, zručnosti a návyky, aby boli vychovávaní v súlade s požiadavkami spoločnosti a pod. Prirodzene, tieto úlohy škola plní aj dnes, a bude já plniť aj v budúcnosti. Avšak aj ten, kto sa priamo nezaoberá školou, školstvom a výchovou mládeže, si uvedomuje, že v rámci týchto dvoch „hlavných " úloh – výchova a vzdelávanie – plní škola veľa ďalších úloh. Spomenieme aspoň niektoré z nich: - oblasť vzdelávania (kognitívna): vedomosti, spôsobilosti,formatívnosť (rozvoj poznávacích schopností), samostatnosť, rozvoj schopností, tvorivosť, autodidakcia..., - oblasť výchovy (postoje): citová oblasť, sebavýchova, hodnotová orientácia, sebahodnotenie, socializácia, empatia, sociálno-komunikatívne zručnosti... - oblasť psychomotorická (motorické zručnosti): pohybové zručnosti, práca s nástrojmi ... Iste netreba osobitne prízvukovať, že požiadavky na výchovno-vzdelávací proces neustále rastú. Jeho zdokonaľovanie někdy také staré ako školovanie. To za možné dokladovať viacerými snahami a myšlienkami všetkých pokrokových pedagógov. Skutočnosťou někdy však aj to, že skvalitňovanie a prehlbovanie účinnosti výchovno-vzdelávacieho procesu sa stalo veľmi aktuálnym v našom dvadsiatom storočí, najmä v ostatných desaťročiach, čo za spôsobené obrovským rastom množstva poznatkov vo všetkých vedných odboroch. Tak zreteľom na tento fakt pedagogika postrehla, že dochádza k disproporcii, k rozporu medzi poznatkami, rastúcimi potrebami spoločnosti a možnosťami jedinca, ale aj školy zvládnuť narastajúce množstvo poznatkov. Tento rozpor na hnacou silou - činiteľom, ktorý vedie pedagógov prakticky všetkých krajín k hľadaniu a overovaniu účinnejších metód a foriem výchovno-vzdelávacej práce, vedie súčasne k rozvíjaniu pedagogickej teórie, ktorá spätne pôsobí na prax. Popri vedecko-technickom pokroku, lepšie povedané v úzkej spojitosti s ním, sú to aj zmeny životného štýlu, akcelerácia vývinu mládeže, nové poznatky o učení a rad ďalších činiteľov, ktoré výrazne ovplyvňujú doterajšiu pedagogickú prax a vedú k jej skvalitneniu